Robocup 2015 Hefei

Zážitky z ciest po Číne začneme na jeho východnom pobreží, kde sa svojou 22 miliónovou populáciou pýši mesto s históriou i súčasnosťou - Šanghaj. Predstava zhromaždiť na územie ani nie Prešovského kraja obyvateľstvo štyroch Slovensk vyznieva dosť absurdne, ale zároveň vyvoláva úctu k schopnostiam tých, čo takýto kolos (energie, doprava, catering, odpady, ...) dokážu udržať pri živote. Dva dni v Šanghaji nie je dosť dlhá doba na to, aby to človek všetko pochopil, nech sa snaží ako chce, ale jedno vysvetlenie sa tu ponúka už z tých pár skúseností, stretnutí s miestnymi obyvateľmi. Každý obyčajný Číňan a takých je v Číne miliarda, si žije svoj skromný, nenáročný život, prevažne vo svojom neveľkom byte veľkého paneláku, viac či menej striehne na príležitosť, ako prežiť, či ako si privyrobiť (a pre takých sme my cudzinci dobrou príležitosťou), ale hlavne vedome alebo podvedome cíti, že svet okolo seba musí držať v úcte, inak hrozí, že skončí uväznený v jeho sutinách. Ostrov Shengsi je jedným z početných neveľkých ostrovov vo Východočínskom mori vzdialený od Šanghajského najväčšieho nákladného prístavu na svete ani nie 50km. Logicky je teda vybudovaná turistická infraštruktúra (reklama, doprava, sieť hotelov a služieb), ktorá umožňuje nielen Šanghajcom stráviť niekoľko príjemných chvíľ ďaleko od každodenného pracovného kolobehu. Keď nastúpite na loď prevážajúcu turistov na ostrov, od pohľadov na šíre kalné more a veterné elektrárne týčiace sa z vody v presných rozostupoch Vás bude odpútavať séria dokumentov predstavujúcich nádheru ostrovov a okolitého azurového mora. Dokumenty nezabúdajú ani na to, že všetka nádhera je tu vďaka pevnej ale milujúcej ruke Čínskej vlády a vládnucej strany. Keď sa však zoznámite s realitou ostrova, pochopíte, že sme sa v roku 1989 dobre rozhodli. More nemôže byť azurové už len preto, že skalnaté pobrežie ostrova je pieskovcové a neustály príboj vodu múti. A všetko tak dokonalé, ligotavé a bohaté vo videu sa v realite zmení na obyčajné, opotrebené a skromné. Na ostrove Vás tiež prekvapí obrovské množstvo husto stojacich budov, prevažne nesúcich pre Čínu také typické kresby spôsobené stekajúcou vodou. Zarazí Vás vstupné na pláže, ktoré zívajú aj v sezóne prázdnotou. My sme však predsa odchádzali z ostrova na tretí deň plní príjemných dojmov zo stretnutia s obetavým a príjemným hotelierom Hui Xinom a jeho milou rodinou, bohatší o zážitky v miestnom prírodnom parku, stretnutia s miestnou faunou a flórou, zážitky v miestnom budhistickom komplexe (pravdepodobne pútnické miesto), zážitky s miestnou kuchyňou (pre deti teda nie vždy príjemné) a z kúpania v mori, kde sme boli na pláži jediní neázijci. Situácie, keď si kávou navodíte klímu domova a do toho Vám realitu pripomenie miestny obrovský lietajúci chrobák, či vtáčik vzhľadom podobný slávikovi, ale ozývajúci sa spevom, aký ste ešte nepočuli, boli pravidelným spestrením pobytu. Na druhej strane neustála kontrola batožiny vždy pri presunoch hromadnou dopravou a Čínska armáda ktorá sa objaví, kde ju vôbec nečakáte, nám sústavne pripomínali, komu vlastne vďačíme za pocit bezpečia.